Diana Fatiková

Dianie na Blízkom východe znova pripomína, aká krehká je väzba medzi politickou stabilitou v tomto regióne a zdravím svetovej ekonomiky. Do popredia sa dostal Hormuzský prieliv – strategická námorná cesta, ktorou preteká obrovská časť globálnych energetických tokov. Zhoršenie situácie medzi Iránom a spojenectvom Spojených štátov s Izraelom nezasiahlo len rovinu obrany a bezpečnosti, ale ihneď vyvolalo otrasy na komoditných aj kapitálových trhoch. Pri dlhšom trvaní by takýto stret mohol citeľne podkopať tempo rastu ekonomík vo viacerých svetových regiónoch, osobitne v Európe a Ázii.

Dodávky palív v ohrození

Pozornosť sveta sa opäť upriamila na Blízky východ, keď sa konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom na konci februára vystupňoval do otvoreného ozbrojeného stretu. Irán popri opakovaných útokoch na ropnú a plynárenskú infraštruktúru po celom Perzskom zálive prevzal plnú kontrolu nad Hormuzským prielivom. Touto strategickou úžinou preteká približne 31 % svetovej produkcie ropy a 20 % objemu skvapalneného zemného plynu. Rastúce riziko napadnutia spôsobilo podľa spoločnosti Clarkson Research, že v prístavoch uviazlo asi 3 700 lodí, čo brzdí prepravu a obmedzuje prísun surovín na trhy. Bezprostredným výsledkom boli silné cenové výkyvy na trhoch s ropou a zemným plynom.

Futures na americkú ropu WTI od eskalácie sporu medzi USA a Iránom koncom februára 2026 prudko stúpli. Z hodnoty zhruba 67 USD za barel v záverečný obchodný deň februára sa 9. marca vyšvihli až k približne 119,5 USD za barel, zatiaľ čo dnes sa ich cena pohybuje okolo 96 USD za barel. Takmer zhodný priebeh mali futures na ropu Brent – z ceny okolo 72,5 USD za barel koncom februára zamierili nahor až na denný vrchol blízko 119,5 USD za barel a v súčasnosti sa držia mierne nad 100 USD za barel. Cena amerického zemného plynu vzrástla od konca februára z úrovne približne 2,86 USD za MMBtu na maximum 3,49 USD za MMBtu zaznamenané 9. marca, neskôr sa čiastočne stiahla a dnes sa obchoduje pri 3,24 USD za MMBtu. (1 MMBtu (milión britských tepelných jednotiek) sa rovná približne 293 kWh, čiže v prepočte je cena amerického plynu 10 EUR/MWh).

Výrazne si prilepšili aj holandské plynové kontrakty TTF – z úrovne okolo 32 EUR za MWh na konci februára vyleteli v priebehu marca na denný vrchol 63,75 EUR za MWh a momentálne oscilujú v okolí 51,25 EUR za MWh.

Temné vyhliadky

Experti ponúkajú rozličné scenáre ďalšieho vývoja cien ropy. Odhady sa rozprestierajú v pásme od 80 až po viac ako 100 USD za barel, a to v závislosti od toho, koľko času si vojenský stret ešte vyžiada. Dlhotrvajúci konflikt sprevádzaný zdražovaním palív by mohol rozvrátiť zásobovacie reťazce, pretaviť sa do vyšších cien pre obyvateľstvo a pribrzdiť ekonomickú aktivitu. Analytici vyčíslili, že trvalé zvýšenie ceny ropy o 10 dolárov by prinieslo rast inflácie o 0,4 %.

Prekvapivý ústup zlata

Počas ozbrojených konfliktov a neistoty investori tradične utekajú k bezpečným aktívam, predovšetkým k drahým kovom. Tentokrát však trh všetkých zaskočil – zlato aj striebro zamierili nadol. Oba kovy síce začiatkom marca posilňovali, no okolo 4. marca sa ich ceny prepadli na úroveň približne 5 120 USD v prípade zlata a 82 USD za uncu v prípade striebra. Za týmto neobvyklým pohybom podľa analytikov stojí najmä posilňovanie dolára a skutočnosť, že trhy sa zameriavajú prednostne na hospodárske riziká konfliktu – narastajúcu infláciu a možnosť pozastavenia cyklu uvoľňovania menovej politiky. Ak by sa však situácia ďalej zhoršovala, cenový trend drahých kovov by sa mohol rýchlo otočiť.

Burzy v červených číslach

Straty zaznamenali aj globálne akciové trhy. Americké hlavné indexy klesli začiatkom marca približne o 1 %, európske burzy oslabili okolo 2 % a niektoré indexy sa prepadli o viac ako 3 %. Najhoršie v Ázii dopadol juhokórejský Kospi, ktorý stratil viac ako 12 %. Väčšine trhov sa neskôr podarilo časť poklesu kompenzovať. Ťažko na tom boli najmä akcie leteckých prepravcov, spoločností zo sektora spotrebných služieb a cestovného ruchu. Zatvorenie vzdušného priestoru nad prevažnou časťou Perzského zálivu vrátane vyhľadávaných destinácií ako Dubaj či Tel Aviv znamenalo zrušenie tisícov spojov – letecká analytická spoločnosť Cirium hovorí asi o 11 000 letoch. V širšom horizonte sa konflikt dotýka aj odvetvia luxusného tovaru, keďže podľa Morgan Stanley pripadá na Blízky východ až 6 % globálneho predaja. Predovšetkým Spojené arabské emiráty a hlavne Dubaj odvodzujú veľkú časť svojich tržieb práve z tohto sektora. Na opačnom konci spektra stoja energetické a obranné spoločnosti, ktorých akcie posilňujú vďaka drahším palivám a rastúcemu dopytu po bezpečnostných riešeniach.

Ázia je najzraniteľnejšia

Následky konfliktu doliehajú na jednotlivé krajiny a odvetvia rôznou mierou – niektoré sú zasiahnuté oveľa tvrdšie. Medzi najohrozenejšie patria ázijské ekonomiky ako Čína, Japonsko a Južná Kórea, ktorých zásobovanie energiami závisí od importu ropy a plynu cez Hormuzský prieliv. Všetky 3 krajiny nakupujú z blízkovýchodných štátov viac ako 70 % svojich energetických zásob a prevažná časť tohto objemu smeruje práve cez spomínanú úžinu. Podľa analytikov spoločnosti Kpler však najväčší úder pocítia krajiny Južnej Ázie – Pakistan odoberá z Emirátov 99 % svojho plynu, Bangladéš 72 % a India odtiaľ čerpá viac ako polovicu zásob. Pod rastúcim tlakom sú tiež európske ekonomiky snažiace sa odpútať od ruských energetických zdrojov. Spojené štáty sú síce na blízkovýchodnej rope menej závislé, no ani im sa dôsledky nevyhýbajú. Drahší benzín a palivá ukrajujú z rozpočtov domácností, čo sa odráža v spotrebiteľskom správaní a celkových výdavkoch.