Diana Fatiková

Medzinárodné kapitálové trhy už dlhšie obdobie zažívajú pozoruhodnú mieru kolísavosti. Kľúčový americký index S&P 500 sa počas uplynulého polroka neustále presúva v rozpätí od 6 500 do 7 000 bodov, bez jasného signálu o tom, kam zamieri z dlhodobého pohľadu. Samozrejme, ak nezapočítame drobné pohyby nabok. Mnoho investorov si kladie otázku, či takáto miera nestability na globálnych burzách tu zostane natrvalo, alebo postupom času odznie.

Politické rozhodnutia ako katalyzátor trhového napätia

Burzové trhy odjakživa prudko reagovali na neistotu, nech už má geopolitický či ekonomický pôvod. A odkedy Donald Trump prevzal úrad prezidenta Spojených štátov po druhýkrát, stala sa neistota v medzinárodnom priestore takmer všadeprítomnou.

Burzy sa sotva stihli adaptovať na pretrvávajúci ozbrojený konflikt Ruska voči Ukrajine a na komplikovanú bezpečnostnú situáciu v pásme Gazy, keď Donald Trump svojím konaním vniesol do celosvetového ekonomického prostredia ďalšiu dávku neistoty.

Počiatočný šok z Trumpovho návratu do Bieleho domu akciové trhy napokon prekonali, straty z úvodu nielen vyrovnali, ale ich aj jednoznačne predbehli. Za posledných šesť mesiacov sa však situácia zasekla. S&P 500 sa v tomto období neprestajne pohybuje medzi 6 500 a 7 000 bodmi, pričom iba za uplynulé štyri týždne zaznamenal pokles presahujúci tri percentá, aby vzápätí túto stratu kompenzoval a v súčasnosti vykazuje mierny zisk prevyšujúci jedno percento.

Znova sa tak potvrdzuje zásada, že predpokladom hospodárskeho rastu je premyslená a čitateľná ekonomická politika. Trumpove nedávne i aktuálne kroky však idú presne opačným smerom. Odvážne manévre vo Venezuele a najnovšie v Iráne sa na trhoch zákonite odrážajú vo forme zvýšenej kolísavosti.

Existuje cesta späť k pokojnejšiemu obchodovaniu?

Zákonite tak vyvstáva otázka, či máme súčasný stav akceptovať ako dlhodobú realitu, alebo je ešte možné očakávať pokojnejšie časy. Trhy vo všeobecnosti majú zabudovanú tendenciu hľadať stabilitu. Nastáva to spravidla vtedy, keď si investori dokážu do svojich kalkulácií započítať všetky okolnosti, ktoré v danej chvíli na trhy vplývajú.

Inak povedané, závisí to od toho, či účastníci trhu dokážu absorbovať prebiehajúce konflikty vo svete, obchodné vojny a riziko ďalšej eskalácie na Blízkom východe.

Tu sa však narážame na akýsi mŕtvy bod v snahe predvídať budúcnosť. Koreňom problému je, že správanie politických lídrov sa v dnešnej dobe javí ako absolútne nečitateľné. Minimálne pokiaľ hovoríme o najvplyvnejších štátnikoch planéty. Keď nie sme schopní ani orientačne predpokladať, čo koho z nich napadne v nasledujúcich dňoch, prognózovanie nálady na burzách sa stáva prakticky nemožným.

Na druhej strane dejiny opakovane ukázali, že každá krízová situácia má svoj koniec. Momentálne však nie je jasné, či sa svet už dostal za najťažšie obdobie, teda či dočasné prímerie s Iránom (ktoré by mohlo viesť k mierovej dohode) ohlasuje pokojnejšiu etapu, alebo je vrchol súčasnej krízy ešte pred nami. Nepochybné pritom je, že s rastúcou dĺžkou krízy sa úmerne stupňuje jej dopad na kapitálové trhy aj na reálne hospodárstvo.

Keby sa kolísavosť skutočne zakorenila ako trvalý sprievodný jav, znamenalo by to vstup do úplne bezprecedentnej etapy vo fungovaní globálnej ekonomiky. Riešenia pre takúto situáciu zatiaľ neexistujú. Zostáva tak veriť, že vedúci politici sveta čo najskôr zmiernia konfrontačný tón, lebo jedine to môže priniesť upokojenie aj na finančných trhoch.