Diana Fatiková

umelej inteligencie. Pre Slovensko to môže znamenať stovky miliónov eur navyše na úrokoch.

Rastúce náklady na nový dlh dnes nie sú problémom jednej alebo dvoch krajín. Týkajú sa väčšiny ekonomicky vyspelého sveta. Niektoré štáty, napríklad Veľká Británia, si dnes dokonca požičiavajú drahšie ako Slovensko.

Zadlženie vyspelej časti sveta už koncom roka 2024 prekročilo hranicu 100 % HDP. Zatiaľ pritom nič nenaznačuje, že by sa tento trend mal otočiť. USA, Japonsko, ale aj Francúzsko, Taliansko či Veľká Británia sú v súčte aj v relatívnom vyjadrení na úrovniach zadlženia porovnateľných s obdobím po druhej svetovej vojne.

Svet ako celok má dnes najvyššie dlhy za posledných niekoľko desaťročí. Problémom nie je iba ich samotná výška. Ešte podstatnejšie je, že sa verejné zadlženie dostalo na takúto úroveň bez toho, aby svet čelil veľkej hospodárskej alebo zdravotníckej kríze, prípadne rozsiahlemu vojnovému konfliktu.

Obyvatelia Západu sa zároveň nechcú vzdávať životného štandardu a výhod, na ktoré si zvykli počas posledných troch úspešných desaťročí. Po pandémii covidu prišli vyššie dlhy, no politická ochota uskromniť sa je slabá. Aj preto dnes často prevláda nálada, ktorú by sa dalo zhrnúť slovami: prestaňte nás strašiť dlhmi.

Výnosy štátnych dlhopisov stúpajú

Pri pohľade na čísla je však zrejmé, že vlády sa dostávajú do menej komfortného prostredia. Prvým varovným signálom je rýchly rast úrokových sadzieb desaťročných vládnych dlhopisov. Práve tie patria medzi základné ukazovatele toho, ako trh vníma schopnosť krajiny financovať svoj dlh.

Slovensko na tom nie je výrazne lepšie. Úrokové sadzby pri 10-ročnom vládnom dlhopise od roku 2022 rastú a aktuálne dosahujú 3,96 %. Situáciu čiastočne zmierňuje členstvo v eurozóne. Vďaka nemu si Slovensko požičiava približne o jeden percentuálny bod lacnejšie ako Česká republika.

Podobný obraz vidno aj v porovnateľných krajinách. Rakúsko dnes pri 10-ročných dlhopisoch čelí sadzbe približne 3,5 %. Je teda o niečo nižšia ako na Slovensku, čo možno vysvetliť tým, že veritelia vnímajú Rakúsko ako menej rizikovú krajinu. Ešte nižšie, aktuálne na úrovni 3,3 %, je Nemecko, ktorého vládne dlhopisy patria medzi najmenej rizikové.

Na opačnej strane sú krajiny s vyššími výnosmi. Poľsko si už niekoľko mesiacov požičiava aj za viac ako 6 %. Maďarsko za 5,6 %. V jeho prípade však sadzby výrazne klesli, čo možno jednoducho vysvetliť zmenou politického smerovania po tohtoročných parlamentných voľbách.

Rozhodujúci je smer vývoja

Pri porovnávaní krajín nie je najdôležitejšie, o koľko sa ich aktuálne sadzby líšia. Dôležitejší je trend. A ten je zatiaľ rastúci.

Navyše, žiadna z uvedených krajín sa nechystá na výraznú konsolidáciu verejných financií. Preto možno očakávať, že výnosy vládnych dlhopisov zostanú pod tlakom a môžu pokračovať v raste.

Ak by tento trend trval dostatočne dlho, viaceré štáty sa môžu dostať do takzvanej dlhovej pasce. Ide o situáciu, keď sú úrokové sadzby z vládnych dlhopisov vyššie ako tempo rastu HDP.

V praxi to znamená, že krajina nedokáže znižovať pomer dlhu k HDP ani vtedy, keď prestane vytvárať nový dlh cez deficitné rozpočty. Existujúci dlh totiž rastie rýchlejšie ako ekonomika a dlhová kvóta sa ďalej zvyšuje. Jediným spôsobom, ako tento efekt vyvážiť, sú primárne rozpočtové prebytky.

Vlády už nesúťažia o kapitál samy

Ďalším problémom je rastúca konkurencia zo strany súkromného sektora. Pri financovaní dlhu už vlády nesúťažia len medzi sebou. O peniaze investorov sa čoraz viac uchádzajú aj veľké nadnárodné firmy.

Dôvodom sú masívne investície, najmä do umelej inteligencie. Príkladom je technologický gigant Alphabet, ktorý nedávno na austrálskom finančnom trhu emitoval dlhopisy za 5,5 miliardy USD. Dlhopisy so splatnosťou 20 rokov nesú ročný kupón vo výške 6,9 %.

To je stále pomerne vysoké číslo, no v porovnaní s výnosmi poľských vládnych dlhopisov už rozdiel nevyzerá tak výrazne. Pre investorov tak môžu byť kvalitné korporátne dlhopisy zaujímavou alternatívou k štátnemu dlhu.

Podobné plány majú aj spoločnosti ako Amazon, Nvidia, Oracle alebo Meta. V najbližšom období si chcú cez dlhopisový trh požičať spolu desiatky až stovky miliárd dolárov.

Úroková matematika je v tomto prípade jednoduchá. Čím viac kapitálu veritelia poskytnú etablovaným korporáciám, tým menej ho zostane pre vlády. Ak budú štáty zároveň pokračovať vo vysokom zadlžovaní, financovanie verejných dlhov môže byť ešte drahšie než dnes.