Diana Fatiková

V momente, keď médiá pokrývajú dosahy udalostí v blízkovýchodnom regióne, hlavná pozornosť verejnosti smeruje obvykle do oblastí palivovej energetiky a logistiky. V praxi sú však reálne dôsledky oveľa rozsiahlejšie a markantne zasahujú aj sféry akými sú prémiové výrobky a kozmetické produkty. Trh s luxusom platil dlho za relatívne odolný voči externým šokom, keďže jeho zákazníci pochádzajú zo zámožnejších vrstiev obyvateľstva. Vzniknuté pomery však narušili obchodné väzby a logistické toky, čo sa následne odzrkadlilo na prevádzkových výdavkoch a napokon aj na finančných výsledkoch viacerých prémiových domov.

Úvodné zjavné dôsledky

Hoci ešte v nedávnej minulosti pôsobili geopolitické udalosti na segment prestížnych značiek prevažne v miernej forme, súčasné otrasy v blízkovýchodných ekonomikách vyvolali oveľa závažnejšie problémy. Štáty tejto oblasti sa v ostatných rokoch transformovali na dôležitý trh, ktorý podľa analytikov z Morgan Stanley reprezentuje 5 – 6 % globálnych obratov luxusných firiem. Spotrebitelia tu pritom pochádzajú jednak z radov samotných obyvateľov, jednak zo zahraničných hostí. Zrušenie leteckých spojov spolu s prechodnými zákazmi využívania vzdušného priestoru ovplyvnilo krajiny ako Spojené arabské emiráty či Katar a spôsobilo úbytok luxusných predajov v obchodných pasážach. Komplikovanosť tohto stavu znásobuje fakt, že majetní zákazníci z arabského sveta vo veľkom míňajú aj v Európe. Výsledky hospodárenia za prvý štvrťrok tohto roka tieto závery len ďalej posilnili. Konkrétne LVMH zverejnilo, že vojnový konflikt sa odrazil v organickom raste skupiny a v určitých teritóriách prišlo k poklesu dopytu v rozmedzí 30 až 70 %, pričom skupine Kering predaje klesli o 11 %. Spoločnosť Hermes z Francúzska tiež naznačila, že pokles cestovného ruchu poznačil ich veľkoobchodné výsledky. Znepokojenie investorskej obce sa počas apríla prejavilo aj na trhovej hodnote akcií týchto podnikov, pretože investori berú do úvahy možnosť, že problémy neskončia v krátkom čase.

Zraniteľné prepojenie medzi turizmom a obchodom

Odvetvie prémiového sortimentu sa už istý čas pasuje s celosvetovo ochladenou kúpyschopnosťou, predovšetkým na strategicky podstatných trhoch, a aktuálna situácia jednoducho odhaľuje, do akej miery sú firmy naviazané na obmedzený počet území. Zatvorené letiská spolu s úbytkom cestujúcich pre zrušené spojenia priniesli pokles tržieb dokonca aj v lokalitách, ktoré sú pre značky kľúčové – v predajniach typu duty free. Hneď ako sa tento tok kupujúcich pribrzdí, výsledky sa prejavia rýchlo a v plnej sile. Z toho je zjavné, že podniky dostatočne nerozložili svoju činnosť medzi viacero geografických segmentov. K celkovému obrazu samozrejme prispelo aj prehodnotenie zvykov kupujúcich, ktorí počas neistých dôb pristupujú k výdavkom rezervovanejšie.

Zdražovanie produkcie kozmetiky

Zatiaľ čo prestížne značky riešia ochabnutý záujem klientov, výrobcovia kozmetických prípravkov stoja pred prudkým zvýšením prevádzkových nákladov. Hlavným spúšťačom je vysoká cena suroviny v podobe ropy, na ktorú petrochemický priemysel reaguje zdvíhaním cien plastových materiálov a iných polotovarov. Agentúra Reuters informuje, že firmy zápasia aj s problémami pri preprave tovarov, čo potvrdilo niekoľko podnikov. Uzávera Hormuzského prielivu núti hľadať náhradné cesty, čo znamená vyššie ceny dopravy a oneskorené dodanie. Kozmetická spoločnosť Ancorroti pre Reuters uviedla, že namiesto 8 týždňov sa dodávky môžu predĺžiť až na 14 týždňov. K tomuto problému sa pripája aj limitovaná ponuka prepravných kontajnerov. Pred firmami tak stojí dilema, či vyššie výdavky preniesť do koncových cien alebo ich pohltiť na úkor svojej rentability. Talianska kozmetická značka Kiko Milano, ktorá sa špecializuje na dekoratívnu kozmetiku, napríklad predpokladá, že jej výdavky na dodávateľský reťazec v priebehu roka stúpnu zhruba o 1,5 milióna eur. CNBC približuje, že väčší hráči už nezakrývajú nutnosť reagovať na zmenené trhové podmienky, lebo prvé dáta poukazujú na dosahy konfliktu. Daná zmena však bude náročná, keďže výrobky pochádzajúce z ropy predstavujú až 15 % celkových nákladov spojených s výrobou kozmetiky. Ak k tomu pripojíme aj stúpajúce ceny logistických služieb, výsledný efekt môže byť výrazný, pričom orientácia v ponuke náhradných riešení zostáva pre firmy zložitým procesom.